Pliešovce
K farnosti Sása patrí aj filiálka Pliešovce. Pliešovce majú asi 2200 obyvateľov. Rímokatolíkov je okolo 600. V Pliešovciach je nový kostol, ktorý bol posvätený v roku 1998. Zasvätený je Božiemu milosrdenstvu. Veľkú zásluhu na jeho výstavbe má vdp. Jozef Nociar, bývalý farár v Sáse, ktorý teraz pôsobí vo farnosti Sliač a samozrejme samotní veriaci z Pliešoviec.
GEOGRAFIA
Obec Pliešovce leží v južnej časti Pliešovskej kotliny. Patria k nej roztrúsené lazy Lonec, Zálužok, Podjavorie, Zaježová, Lášťok, Podhánková, Siele, Uhliská, Neresnica, Zamlyn a Zábava. Na východe ju ohraničuje horský hrebeň vyhasnutého vulkánu Javoria (1044 m n.m.), na západe Štiavnické vrchy, na juhu Krupinská vrchovina a na severe dolina Hrona.
VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
Rozloha: 5311 ha
Počet obyvateľov: 2199
Nadmorská výška: 400 m n.m.
Kraj: Banskobystrický
HISTÓRIA
Prvá písomná zmienka o obci Pliešovce je z obdobia panovania uhorského kráľa Bela IV. (1235-1270). Belo IV. vydáva 7.9.1256 bulu, ktorou odmeňuje stotníka Budislava z Pliešoviec, strážcu Zvolenského lesa, za preukázané verné služby. Darúva mu do trvalého majetku územie medzi dvomi potokmi Lampna. Ďalej sa v listine uvádza názov "Zvolenský les" - veľžupa, zahrňujúca Pohronie, Liptov, Turiec a Oravu. Z datovania tejto listiny je zrejmé, že obec existovala už pred rokom 1256 a že ju obývali slovenskí obyvatelia, o čom svedčí aj meno odmeneného stotníka. Žigmund Luxemburgský(1387?1437), nastúpil na trón v roku 1419 a Pliešovce majú doloženú listinu výsadných práv z toho istého roka a podobne je to i u iných panovníkov. Pliešovce boli slobodným kráľovským mestečkom, inokedy patrili Zvolenskému zámku začas i Dobronivskému. Vždy sa však snažili udržať si aj voči vrchnosti svoje výsadné postavenie. Kráľ Matej Korvín v roku 1465 potvrdzuje práva a privilégiá mestečku Pliešovce. . Prvá takáto pohroma postihla i mestečko Pliešovce v roku 1569, kedy bola obec turkami vypálená. Druhá turecká pohroma sa prevalila cez Pliešovce v roku 1578. V tomto roku Turci podnikli útok na mesto Krupinu v sile vojska 1500 mužov a pri tom boli Pliešovce druhý raz vypálené a vyrabované. Maximilián II. v roku 1565 potvrdil výsadné práva dané uhorskými kráľmi. Listina je datovaná 9.novembra 1565 vo Viedni za účasti Mikuláša Oláha, ostrihomského arcibiskupa, a je uložená v okresnom archíve vo Zvolene