Ja
Mnohí sú povolaní, ale málo vyvolených
Už si niekedy poznal niekoho, koho by si nazval “rodeným vodcom”? Alebo niekoho, kto je požehnaný takým krásnym hlasom, o ktorom by si povedali, že sa „narodil“ ako spevák? Ak áno, tak si si určite všimol aj to, že ak ľudia nerobia to, k čomu sa „narodili“, tak majú veľký žiaľ. Existuje jeden rozhodný rozdiel medzi povolaním a vyvolením.
Keď Kristus povedal slová „Je mnoho povolaných, ale málo vyvolených“ (Mt 22:4), neponúkal nám názor alebo možnosť. Hovoril fakt. Tento fakt je rovnako pravdivý dnes, ako bol vtedy, keď ho prvý krát vyslovil Pán Ježiš. Mnoho kresťanov je Bohom povolaných k Jeho službe, ale málo je vyvolených a ustanovených v nej kráčať. Niektorí kresťania sú povolaní v detstve. Niektorí sú povolaní pomerne neskoro vo svojom živote. Avšak veľmi často som videl, že povolanie do Božej služby sa kresťanom udialo v ich „nástich“ alebo dvadsiatych rokoch. Preto by mal tento verš zaujímať práve mladých veriacich.
Medzi časom, kedy kresťan je prvý krát povolaný do služby a časom, kedy je Bohom ustanovený do tejto služby, je takmer vždy obdobie skúšok. Často je to tak, že čím viac zodpovednosti je v tej službe požadované, tým budú intenzívnejšie skúšky, cez ktoré kresťan musí najprv prejsť. Iba tí, ktorí úspešne vytrvajú skúšanie, budú vyvolení niesť tú svoju službu. V knihe Sudcov, keď Gedeon prvý krát trúbil na trúbku, aby volal ľudí Izraela do Božej služby proti Midjáncom, 32 000 mužov odpovedalo na toto volanie. Avšak po tom čase, kedy svojich nasledovníkov Gedeon podrobil skúškam, ktoré mu Boh určil, zostalo len 300 mužov – menej ako jedno percento tých, ktorí boli povolaní prešli skúškou a boli vyvolení pre tú službu. Obávam sa, že to percento je sotva trochu vyššie v tomto čase – ak vôbec. Avšak, Božia múdrosť bola ospravedlnená touto udalosťou. Gedeon bol schopný urobiť viac s 300 preskúšanými, precvičenými mužmi, ako by urobil s 32 000, púhymi nasledovníkmi. Toto isté sa dá znova aplikovať dnes. Jeden otestovaný, precvičený, vytrénovaný, sebazapieravý služobník Krista je hoden stovky kresťanov, ktorí sú len prostými „členmi“ nejakej skupiny alebo organizácie.
Moderné evanjelizácie sa zameriavajú na počítanie obrátených. Verím, že Boh sa viac zaujíma o činenie učeníkov. Počas svojej služby na zemi, Ježiš mohol spočítať obrátených na tisíce, ale v posledných hodinách pred krížom zostal len s 11 mužmi, ktorí zostali učeníkmi. Dokonca aj po Jeho vzkriesení – hoci sa zjavil živý v jeden čas „viac ako 500 bratom“ (1Kor 15:6) – len 120 vošlo do hornej izby hľadať moc z výsosti, bez ktorej ich varoval, že by Mu nemohli byť efektívni svedkovia. Skutočný pokrok Božieho kráľovstva vždy závisel skôr od kvality, ako kvantity. Je čas zvýrazniť tento fakt aj v dnešnej dobe.
Dva typy skúšok
Existujú dva hlavné spôsoby, ktorými Boh skúša kresťanov, ktorí sú povolaní do služby: tým, že dovolí, aby sa veci stali ťažké a tým, že dovolí, aby sa stali veci ľahké. V podobenstve o rozsievačovi v Marekovi 4, hovoril Ježiš o semienku, ktoré padlo na skalnatú pôdu a porovnal to s kresťanmi, ktorí „vydržia len chvíľu. Potom, keď príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, okamžite sa potkýnajú“. Ale hovoril aj o semienku, ktoré padlo medzi tŕnie a porovnal to s kresťanmi, ktorých „starosti tohto sveta, zvod bohatstva a túžby vchádzajúce do srdca, dusia to slovo a stávajú sa neplodnými.“ Niektorí kresťania nie sú pripravení vytrvať a zniesť opozíciu, prenasledovanie, výsmech, samotu, chudobu alebo zdanlivé zlyhania kvôli evanjeliu. Iní nevedia zostať neochvejní uprostred svetskej ľahkosti a komfortu, popularity, bohatstva a úspechu. Tých, ktorých Boh akceptuje na Jeho službu, nesmú byť zastrašený tým prvým, ani zvedení tým druhým.
Biblia neustále varuje kresťanov, že musia očakávať skúšky. Od začiatku svojej epištoly Jakub hovorí: „Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení vediac, že dokázanie vašej viery pôsobí trpezlivosť.“ (Jakub 1:2-3). Peter píše, že skúšky prichádzajú len na to, „aby dokázanie sa vašej viery, o mnoho cennejšie nad zlato, ktoré hynie, ale sa ohňom skúša, bolo vám nájdené na chválu, na česť a na slávu pri zjavení Ježiša Krista“ (1 Pt 1:7). Intenzívne skúšky nie sú niečím výnimočným pre pravých kresťanov; sú Božím vlastným určením.
Biblia nám dáva aj mnoho obrazov o Božích verných služobníkoch a o skúšaní, cez ktoré museli prejsť. Jeden klasický príklad je Jób. V knihe Jóba 23:10-12 čítame Jóbove vlastné svedectvo týkajúce sa jeho skúšok: „Lebo zná, aká je cesta u mňa; keď ma bude skúšať, vyjdem ako zlato. Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa ani som neuhol od prikázania jeho pier; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst.“ V 12. verši nachádzame tajomstvo víťazstva Jóba. To tkvelo v jeho postoji voči Božiemu Slovu. Tí, ktorí si vážia a cenia Božie Slovo nad všetko iné, budú vždy prechádzať cez svoje skúšky víťazne.
Druhým služobníkom Božím, ktorý vydržal tvrdú skúšku, bol Jeremiáš. Jeremiáš bol veľmi mladý muž, keď ho Boh povolal. V skutočnosti, si sám Jeremiáš myslel, že je príliš mladý, aby bol prorokom (pozri Jer 1:6). Jedna z najťažších skúšok pre mladých kresťanov je vytrvať samotu. Vernosť Bohu ich drží od prázdnych, svetských chúťok a aktivít, v ktorých vidia ostatných v ich veku si užívať. Cítia sa, že sú bokom, odseknutí. V Žalospevoch 3:27-28 opisuje Jeremiáš túto skúšku: „Dobre je mužovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti. Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloží na neho.“ Jeremiáš sám vydržal tento špecifický test (pozri Jer 15:17). Podobne ako Jób, Jeremiáš tiež ťahal svoju silu k vytrvalosti zo svojho postoja k Božiemu Slovu. Toto bola jeho značka ako pravého služobníka Boha. „Kde a kedykoľvek sa našli tvoje slová, zjedol som ich, a tvoje slová mi boli obveselením, a radosťou môjho srdca, pretože je tvoje meno vzývané nado mnou, Hospodine, Bože Zástupov!“ (Jer 15:16).
Mojžiš je ďalším veľkým služobníkom, ktorý sa naučil vytrvať v skúškach. Jeho prvou skúškou bola svetská rozkoš. Vyrástol vo faraónovom dome a bol pravdepodobným dedičom faraónovho trónu. Mohol si užívať bohatstvo, kultúru a luxus Egypta. Keď odmietol poddať sa tomuto pokušeniu, bol odmietnutý svojimi vlastnými ľuďmi a prenasledovaný faraónom a musel vydržať 40 rokov exilu, chudoby a samoty. Napriek tomu prekonal všetky tieto skúšky, pretože nikdy nedovolil výzve dočasného bohatstva a slávy zaslepiť ho pred pravou Božou slávou a večnou odmenou, ktorú mu Boh ponúkal. List Židom hovorí, že Mojžiš vydržal tieto veci, pretože „za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta považoval pohanenie Kristovo, lebo hľadel preč od toho na odplatu. Vierou opustil Egypt nebojac sa zúrivého hnevu kráľovho, lebo ako čo by bol videl neviditeľného, zotrval.“ (Žid 11:26-27). Des mnohí kresťanskí mladí ľudia sú zaslepení pred pravou slávou a večnou odmenou skutočnej kresťanskej služby perspektívou svetského komfortu a úspechu.
Váha povolania
Biblia používa ohľadom Božieho povolania tri silné slová. Po prvé, je to „vysoké povolanie“ (viď Fil 3:14). Je to na inej úrovni ako všetky ostatné záujmy a požiadavky života. V živote kresťana nič iné nevezme prednosť nad povolaním od Boha – ani dom, ani rodina alebo zemské putá. „Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lk 14:26).
Po druhé, povolanie slúžiť Bohu je „sväté povolanie“ (viď 2Tim 1:9). Je to niečo posvätné, čo treba horlivo strážiť od každého kompromisu alebo pošpinenia. Vyžaduje to oddanosť času modlitbe a duchovného vyprázdňovania sa. Jeho naplnenie si vyžaduje našu silu, náš čas, zasvätenie a rozvoj každého daru a talentu, ktorý vlastníme.
Napokon, Božie volanie je „nebeské povolanie“ (Židom 3:1). Hlas, ktorý nás volá do kresťanskej služby pochádza z neba. Či prichádza ako „tichý, malý hlas“ alebo ako „zvuk mnohých vôd“, je to stále hlas všemohúceho Boha. Jeho hlas má najvyššiu autoritu a je hoden bezpodmienečnej poslušnosti. Keď Pavol počul povolanie od Boha, povedal: „hneď som tak urobil, že som sa neporadil s telom a krvou“ (Gal 1:16). Nehľadal potvrdenie alebo povolenie od náboženských vodcov svojho národa alebo dokonca tých, ktorí už boli apoštolmi Krista. On sám zostal s Bohom – aby poznal plný Boží plán pre svoj život.
Dnes, keď Boh volá kresťanov do špecifickej služby, prvou reakciou mnohých je hľadať názory druhých. Kto ma pošle? Kto ma bude financovať? A ako dôsledok, Boží hlas je skoro prehlušený názormi ľudí. Ale kresťanovi, ktorý je povolaný a ktorý chce položiť všetku svoju dôveru v Boha, prichádza požehnané uistenie od vlastného Božieho Slova: „Verný je ten, ktorý vás volá, ktorý aj učiní.“ (1Tes 5:24). Naplnenie kresťanského povolania závisí výhradne len na Bohu samotnom.
Nemeškaj
Nakoniec, Božie povolanie je naliehavé. Keď Józua položil pred Izraelcov povolanie k službe Bohu, povedal: „Vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť“ (Joz 24:15). Žalm 95:7 hovorí: „Ó, kiež by ste počuli dnes Jeho hlas!“ (preklad z angl. NLT). Božie povolanie nečaká na vhodnú príležitosť človeka. Nesmieme odložiť naše rozhodnutie poddať sa Mu na nejaké „výhodnejšie obdobie“. Diabol hovorí „zajtra“, ale Boh hovorí „dnes“. V Prísloviach 1:24-32 sa nachádza vážne varovanie pred odkladaním odpovede na Božie volanie. V skutočnosti, neskôr, keď zmenia svoje mysle a vrátia sa späť hľadať Boha, je príliš neskoro! Boh sa stiahol. Hlas, ktorý volal je teraz tichý. Hodina príležitosti je už preč. Či je Jeho povolanie pre teba všeobecné (ako v Micheášovi 6:8) alebo špecifické (ako v 1 Petrovi 4:11), dovoľ mi povzbudiť ťa, aby si venoval veľkú pozornosť Jeho volaniu. Vezmi to vážne. Vydrž Jeho skúšky. Venuj svoj život nebeským záležitostiam. Nestaň sa ďalším menom, ktoré je pridané k tým mnohým, ktorí boli povolaní – ale nikdy neboli vyvolení.
Derek Prince,
Preklad © 2005 Michal Tausk