Dožinky 2012 - Farnosť Sása

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Foto > 2012

Dožinky sú slávnosť na ukončenie žatvy. V mnohých európskych aj mimoeurópskych krajinách má dodnes náboženský charakter.

Keď zmenil Hospodin údel Siona, boli sme ako vo sne.
Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania.
Vtedy hovorili medzi pohanmi: Veľké veci urobil s nimi Hospodin!
Veľké veci urobil s nami Hospodin, preto sme sa radovali.
Zmeň údel náš, Hospodine, ako potoky v Negebe!
Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním.
Chodí a chodí s plačom ten, čo nosí semeno na siatie;
iste príde domov s plesaním, znášajúc svoje snopy.                                                         ŽALM 126


POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME
TEXT: 2.MOJŽIŠOVA 23,19a

Bratia a sestry, sviatok Poďakovania za úrody zeme nám pripomína, že Bohu záleží na celom našom živote, nielen na jeho časti.
To , že každodenný život nie je oddelený od toho duchovného, to nám naznačuje už Otčenáš a prosba
CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ DAJ NÁM DNES. Boh hovorí nielen o duchovných veciach, ale zaujíma Ho aj náš žalúdok.
  Keď Boh Abrahámovi a jeho potomkom sľúbil krajinu, myslel aj na to, aby mali z čoho žiť. Dal im krajinu, kde sú síce z nášho pohľadu vysoké teploty a málo vlahy, ale je tam ozaj úrodná zem. Možno bolo pre nich potrebnej viac námahy, aby sa tam niečo dopestovalo, ale zato v Izraeli stále môžu zbierať úrodu dva razy ročne!
Zem a jedlo z nej boli pre Boží ľud dobrým dôvodom na vďačnosť. Úprimnú vďačnosť, lebo od jedla je závislý každý ľudský život. To najlepšie z prvotín úrody mali všetci doniesť      do chrámu
bolo to gesto; prejav toho, že všetko, čo majú, pochádza od Boha a aj cez prácu   a námahu, ktorú vynaložili oni sami, prvoradá vďaka patrí práve Jemu.

Je škoda, že my takúto hlbokú vďačnosť už takmer nepoznáme; neuvedomujeme si, že stále máme na ňu dosť dôvodov. Prepojenosť so zemou sa stráca. My si po väčšinu jedla nechodíme do záhrady. Namiesto toho vezmeme košík a nakupujeme.
Potom je jednoduché myslieť si, že za svoju sýtosť vďačíme ľuďom. No ľudia môžu pracovať, môžu sa namáhať a robiť všetko potrebné
ale len všetko, čo je v ich silách. Konečné slovo pri úrode je na Bohu.
Božie dary berieme príliš automaticky. Modlíme sa síce
CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ DAJ NÁM DNES,  ale a ani nám na myseľ nepríde, že by sme ozaj mohli zostať bez chleba!
Prepojenosť so zemou sa stráca. A tým pádom sa stráca aj naša vďačnosť za to všetko.

Ale vďačnosť je dôležitá. Nielen voči Bohu, ale aj pre nás samých.
Preto mali Izraelci pokyny, ako si svoju vďaku voči Bohu pripomenúť.  Pokyny, ktoré mali platiť od chvíle, ako sa Boží ľud usadí vo svojej krajine:  
VEZMI Z PRVOTÍN VŠETKÝCH POĽNÝCH PLODÍN, KTORÉ POZVÁŽAŠ ZO SVOJEJ ZEME, KTORÚ TI DÁ HOSPODIN, TVOJ BOH,             VLOŽ ICH DO KOŠA A... a potom mal ísť človek s tým košíkom do chrámu.
Košík mal odovzdať kňazovi so slovami:
VYHLASUJEM DNES PRED HOSPODINOM, TVOJÍM BOHOM, ŽE SOM PRIŠIEL DO KRAJINY, KTORÚ HOSPODIN PRÍSAHOU NAŠIM OTCOM ZASĽÚBIL DAŤ NÁM. Vtedy kňaz vezme košík od dotyčného človeka a položí ho pred oltár.
Potom si ten človek znova vezme slovo a bude vyznávať, ako to bolo niekedy a ako je to vďaka Bohu teraz.  Môj otec bol blúdiacim kočovníkom a potom otrokom v Egypte. Boh videl toto trápenie a všímal si všetko zlé. Preto zasiahol, vypočul modlitby a celý národ vyviedol z otroctva. dal nám slobodu a k tomu všetkému daroval túto krajinu.
Vyznávam, že tu máme požehnane všetkého, čo potrebujeme pre život, a preto som aj prvotinu zo svojej úrody ako prejav mojej vďaky priniesol dnes tu.
No a po tomto vyznaní má človek prejaviť úctu Bohu, potom odísť domov a má sa s celou svojou rodinou tešiť zo všetkého, čo mu Boh doprial.

Mať úrodu nie je samozrejmosť. Na to,  aby bola zasiata aj pozbieraná, potrebujete ľudí, potrebujete mier. Ak je nejaká krajina vo vojne, zvyčajne príde na ňu aj kríza, čo sa týka jedla. To, že naša krajina nie je pár desiatok rokov vo vojne, to nie je dôvod, aby sme za to prestali ďakovať. Máme vlastnú krajinu a pracujeme sami na seba. Aj to je dôvod na vďačnosť.

Čo je zlé, je to, že občas si škodíme sam alebo dovolíme, aby nám škodili iní. Mnohé zo zákonov v našom štáte určuje Európska únia a mnohé nie sú dobré. Pán Boh nám dal zdravý rozum na to, aby sme ho používali, a my namiesto toho dovolíme, aby niekto dobré veci obracal na hlavu.
Jednoduchý príklad: Paradajky, ktoré dopestujú moji rodičia, sú voňavé a majú výbornú chuť. Paradajky, ktoré môžem kúpiť v obchode, sa zvyčajne nedajú jesť. A ak už nájdem nejaké chutné, sú drahé
a pochádzajú z Holandska. Prečo niečo dovážame, ak sa to urodí aj u nás?
Alebo iný príklad. Ak pôjdete na salaš a budete si chcieť niečo kúpiť, pomaly riskujete,  že vás za to zavrú! Zákony sú v mnohom nastavené tak, že rušia to, čo predtým dobre fungovalo už zopár storočí.
Zlé je to, že my to všetko dovolíme. Ak sa aj niekto ozve, zvyčajne je to málo.  Preto som presvedčená, že vďačnosť za Božie dary a prepojenosť so zemou, ktorú nám On dal, je dôležitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Lebo keď strácame vďačnosť, strácame do istej miery aj súdnosť.
Blížia sa napríklad ďalšie voľby. Možno ste rozhodnutí, koho chcete voliť. Uvažovali ste však aj o tom, aké zákony podporujú ľudia, ktorým dáte svoj hlas?  Pýtali ste sa na to, či podporujú domácu výrobu, domácich pestovateľov a chovateľov? Táto zem má dosť všetkého, aby sa z nej uživil celý náš národ a ešte aby sme mali navyše. Ale to nie je len otázka politiky.

Všímajte si aj detaily! Vďačnosť za Božie dary nás môže stále veľa naučiť!
Neúroda? Málo úrody? Škodcovia?  Riešime to hnojivami a chemickými postrekmi. Všetko má však svoje medze a my sa občas snažíme dostať zo zeme viac, ako nám ona chce dať. A ani to nerobíme preto, žeby sme mali nedostatok. Nevieme byť vďační za to, čo máme, a stále chceme viac. Ale dá sa to aj inak.  
Počuli ste o bio-potravinách? Nejde o to, či sú zdravšie, alebo či je to mýtus. Dôležité je, že sú to potraviny, pestované a vyrábané takým spôsobom, ako to robili naši prarodičia. Nasilu nevykrádali zem, ale prijímali to, čo im bolo dané.
Viete napríklad, že mnoho civilizačných chorôb je z jedla? Nie však z jeho nedostatku, ale z nadbytku! Zaujímavé je, že kým sa ľudia živili z toho, čo sami dopestovali a dochovali,mnohé dnešné vážne choroby takmer neexistovali!
Všimnite si napríklad deti! Od malička sú krmené sladkosťami, potravinami plnými chémie a bielou múkou. A potom sa rodičia čudujú, že sú tak často choré. Ak bude mať jedlo vašej rodiny väčšiu prepojenosť so zemou, a to doslova, mnohému zlému sa sami vyhnete. Neviem o tom, žeby napríklad sladkosti rástli na stromoch! Zato sú tam hrušky a jabká.
Je pravda, že mnohé už sami nepestujeme ani nechováme. Bolo by preto zaujímavé vidieť, ako našu vďačnosť zväčšuje aj to, keď vidíme, koľko potraviny stoja! Zvyčajne sa o nákupy starajú viac ženy, preto odporúčam skúsiť opak. Aby aspoň mesiac nakupovali v rodine tí, ktorí nevedia, čo koľko stojí, ale viac ich zaujíma, či sú sýti!

Sestry a bratia! Bohu záleží na celom našom živote aj na tom, či máme aj ten CHLIEB KAŽDODENNÝ. A za to Mu patrí naozaj naša veľká a úprimná vďaka! Skúste napríklad niečo z toho! Poďakovať za to, čo máme. Nech modlitba pred jedlom nie je len záležitosťou Štedrého večera! Uskromniť sa. My síce obžerstvo nepokladáme za smrteľný hriech, no občas máva smrteľné následky. A nezabúdať na Pôvodcu. Prepojenosť so zemou je dôvod spomenúť si       na Boha. On nám každodenný chlieb poskytuje v mnohých podobách a v štedrom množstve.
                                                                                                                                              Amen.  

Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky